Po fašiangových zábavách a množstve dobrého jedla prichádza predveľkonočný pôst.
Ten má byť duchovnou prípravou na veľkonočnú udalosť. Do tohto veľkonočného pôstu vstupujú mnohí veriaci práve dňom Popolcovej stredy.
Keďže sviatok Veľkej noci je pohyblivým sviatkom, teda aj popolcová streda sa odvíja od neho. Tento sviatok pripadá na stredu v siedmom týždni pred Veľkou nocou, teda na stredu v období od 4. februára do 11. marca.
Kedysi sa pôst začínal prvou pôstnou nedeľou, ale keďže nedele, ktoré sú jeho súčasťou sa nepovažovali za dni pôstu, posunul sa jeho začiatok na stredu. Popolcová streda sa stala oficiálnym začiatkom pôstneho obdobia v rímskokatolíckej aj v evanjelickej cirkvi.
Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty, preto sa u nich začína ešte o pár dní skôr, slávnostnou večierňou na Syropôstnu nedeľu.
V byzantskej liturgii má Veľký pôst príznačný názov – Svätá Štyridsiatnica. A prečo 40? Táto číslica má symbolický význam, a tože 40 dní sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako aj Ježiš sa postil na púšti 40 dní.
Popol, ktorý je v názve tohto dňa, tiež skrýva v sebe hlbšiu symboliku. Drevný popol sa už oddávna využíval pre svoje dezinfekčné a čistiace účinky. Pridával sa do prania, aby plátno dobre vybielil, popolom sa čistil mastný riad, leštili kovy a striebro, umývali zuby, sypal sa ako liečivo na rany. A takisto sa popolu pripisovala očistná funkcia v prenesenom význame.
Na Popolcovú stredu sa počas omše posväcuje popol, ktorým kňaz robí veriacim na čelo kríž, pričom odrieka: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“. Popol tu symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.
Zmyslom pôstu je žiť v pokore zamerať svoj život viac na Boha. Popolcovou stredou by mali všetci veriaci vykročili na cestu pokánia v snahe prehĺbiť svoju vieru a premieňať svoj život.
Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu, ktorý dovoľuje najesť sa raz denne, pričom sa treba vyhnúť mäsitému pokrmu. Zvykom bývalo podávať kyslo-mliečne polievky, ryby… Zriecť sa trebalo tiež alkoholu a vína.
Pred varením, sa všetok riad v kuchyni musel vydrhnúť popolom, ktorý v tomto čase plnil aj dezinfekčnú funkciu, aby ho zbavili masti, ktorej boli fašiangové jedlá plné. Ľudia sa v popolcový deň obliekli do tmavého, jednoduchého odevu bez zdobenia, prípadne do starších šiat.
Tak teda nezabudnime: Zmyslom pôstu je žiť v pokore…
