Veľká noc je určite jeden z najstarších a najdôležitejších sviatkov v kresťanskej cirkvi.
Pripomína umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kresťanskej cirkvi sa dátum Veľkej noci každý rok mení a prekrýva sa so židovským Pésachom a pohanskými oslavami jari.
Prívlastok „Veľká“ je pripomína veľké činy ktorými Ježiš pomáhal veriacim. Vychádza však aj z príbehu o izraelských otrokoch, ktorých faraón nechcel prepustiť z otroctva.
Aj keď je dátum Veľkej noci pohyblivý, deň ostáva. Je ním nedeľa, pretože podľa svedectiev apoštolov vstal Ježiš z mŕtvych prvý deň po sobote. Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a trvá až po Bielu sobotu. Počas tohto týždňa si cirkev veľmi intenzívne pripomína utrpenie a smrť Ježiša Krista, čo podčiarkuje aj čierna farba kňazovho rúcha.
Kvetná nedeľa pripomína vstup Ježiša do Jeruzalemu, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Jeruzalem je hlavné mesto Židov a veľkonočné slávnosti sa vtedy mohli konať len tam Kvetnou nedeľou sa zrejme nazýva preto, že v našich zemepisných šírkach palmy nerastú a významné návštevy sa vítajú kvetmi. Na Kvetnú nedeľu, Popolcovú stredu, Zelený štvrtok, Veľký piatok a na Bielu sobotu sa počas bohoslužieb čítajú a spievajú pašie.
Zelený štvrtok je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil, keď ho zatkli vojaci. V tento deň je tiež zaužívaný zvyk, že sa má jesť zelené jedlo.
Veľký piatok pripomína ukrižovanie Ježiša Krista. Je to najvýznamnejší evanjelický sviatok, pretože syn boží dokončil dielo spasenia sveta. Ježiš bol ukrižovaný na vrchu Golgota.. Počas bohoslužieb sa čítajú a spievajú pašie, slúži sa Večera Pána a zachováva sa prísny pôst.
Biela sobota je deň, kedy bol Ježiš uložený do hrobu. Počas dňa sa neslúžia bohoslužby, ani nezvonia zvony. Večer sa však rozozvučia ako znak radosti z Pánovho vzkriesenia.
Veľkonočná nedeľa je dňom Ježišovho zmŕtvychvstania. Je symbolom Ježišovho zápasu so smrťou. Zomrel, no prekonal smrť a vrátil sa k životu, pretože Ježiš je syn Boží. Po jeho zmŕtvychvstaní ho videli stovky ľudí, mnohí s ním hovorili, jedli, pili a dotýkali sa ho.
Veľkonočný pondelok je spojený so zvykmi ako maľovanie vajíčok, šibanie prútikmi a kúpanie v studenej vode na znak dlhého a pevného zdravia.
Vajíčko je symbolom zárodku života. Práve tu je jasná spojitosť so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista.
Zajac má svoje miesto v mnohých náboženstvách a symbolizuje šťastie. Tiež je považovaný za symbol zmŕtvychvstania. Podľa povery zajac nikdy nespí, pretože nemá očné viečka, a tak aj pri spánku vyzerá, ako keby bdel..
Baranček je veľmi rozšírený symbol. V predkresťanských tradíciách bola celá stredozemská a stredomorská civilizácia ovládaná pastiermi. V kresťanstve sa baránok stal symbolom Baránka Božieho a znázorňuje sa s vlajkou víťazstva. Takisto v hebrejskej tradícií baránok symbolizuje ovce Izraelitov ako členov „Božieho stáda“. Židovský Boh je tiež považovaný za pastiera, ktorý berie svoje ovečky do náručia. Baránok je spájaný aj so židovským sviatkom Pascha. Počas tohto sviatku sa baránok zabíjal na pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva.
Želáme vám teda aby ste prežili Veľkonočné sviatky v pokoji a mieri, dievčatám želáme veľa šibačov a chlapcom bohatú výslužku…